Expozícia poľovníctva a ochrany zveri v Trebišove
Nositeľom myšlienky zriadenia expozície je nezisková organizácia pod názvom ,,Lovecký ochranný spolok svetobežníkov”. Predstavitelia organizácie sa zúčastnili poľovníckych výprav po celom svete a ponúkli svoje trofeje a dermoplastické preparáty pre potreby múzea za účelom stálej expozície.
V spolupráci s Košickým samosprávnym krajom, ako vlastníkom nehnuteľnosti a investorom a Múzeom a Kultúrnym centrom južného Zemplína v Trebišove, ako správcom budovy a prevádzkovateľom múzea sme vytvorili jedinečnú kultúrnu, vzdelávaciu a turistickú atrakciu.
Cieľom projektu je zachovanie a ďalšie rozvíjanie poľovníckych tradícií a ochrany prírody, ako aj ich sprístupnenie širokej laickej a odbornej verejnosti za účelom zvýšenia celkovej atraktívnosti regiónu južného Zemplína nielen pre domácich, ale aj pre zahraničných návštevníkov. Zároveň berúc na zreteľ poľovnícku históriu rodiny Andrášiovcov v tomto regióne ako pôvodných vlastníkov objektu.
Košický samosprávny kraj získal finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov Európskej únie v rámci regionálneho operačného program ,,Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov a infraštruktúra cestovného ruchu” na rekonštrukciu objektu jazdiarne, ako národnej kultúrnej pamiatky v správe Múzea a Kultúrneho centra južného Zemplína v Trebišove.
Materská organizácia
Objekt pre expozíciu
V súčasnosti Vám v tomto objekte môžeme prezentovať biotopy poľovnej zveri z rôznych kútov sveta a zároveň priblížiť význam a pôsobenie rodiny Andrássyovcov v Trebišove, najmä ich záľubu v poľovníctve, ochrane a starostlivosti o zver.
Myšlienka založenia múzea vzišla z historického odkazu zákonného článku Uhorska č. XX/1883 o poľovke (rozumej poľovníctve), ktorý bol na svoju dobu moderný a pokrokový a ako prvý vo svete obsahoval aj ustanovenia o zákazoch poľovačky v čase ochrany zveri.
Prioritnou úlohou expozície je komunikácia s verejnosťou a výchova mládeže v oblasti nehmotného kultúrneho dedičstva, medzi ktoré patrí aj poľovníctvo. Pre dlhodobé zachovanie tradícií poľovníctva je dôležitá prezentácia aktivít poľovníctva v prospech prírody a zvierat ako užívateľného a udržateľného zdroja prírody.
Nosným prvkom projektu je stála expozícia poľovnej zveri a jej biotopov s tematickým zameraním na poľovné druhy zveri z piatich kontinentov sveta. Poľovníci svetobežníci poplatkovým lovom významne finančne prispievajú k ochrane a udržaniu vzácnych druhov zvierat v národných parkoch po celom svete.
Andrášiovci na Trebišovskú pochádzali z betliarskej (rožňavskej) vetvy tohto rodu. Ich otcom bol Karol III. Andrássy (1792 – 1845), významný politik, štátnik a zemepán, ktorý žil v Betliarskom kaštieli. Ich matkou bola Etela, rod. Szaparyová, ktorá zdedila roku 1838 veľké majetky na Trebišovskú, resp. Zemplínskej župe ktoré rozdelila svojim trom synom Júliusovi (Gyulovi, ktorý sídlil v Trebišove), Emanuelovi (Manóvi, ktorý sídlil v betliarskom kaštieli a vlastnil aj zdedený veľkostatok v Parchovanoch na Zemplíne) a Aladárovi (ktorý sídlil v Humennom).
Gróf Július (Gyula) Andrássy (1823 – 1890), vyštudoval právo na Peštianskej univerzite. V revolučnom roku 1848 bol zemplínskym županom, veliteľom národnej gardy, o rok neskôr pobočníkom generála Görgeyho a vyslancom revolučnej vlády v Istanbule. Ako prívrženec vlády Lajosa Kossutha v revolučných rokoch 1848 – 1849 bol nútený emigrovať. V roku 1851 ho v neprítomnosti odsúdili na trest smrti a popravu aj symbolicky vykonali. Do Uhorska sa vrátil po amnestii v roku 1858, kde ho čakala skvelá kariéra. Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní v roku 1867 sa stal ministerským predsedom Uhorska (1867 – 1871), krátko aj ministrom bez kresla (1871) a ministrom zahraničných vecí Uhorska (1871 – 1879). Gróf mal dvoch synov , mladšieho Júliusa (Gyulu, 1860 – 1929) a staršieho Teodora (Tivadara, 1857 – 1905). Mladší syn Július bol ministrom vnútra a na konci I. svetovej vojny aj ministrom zahraničných vecí rozpadajúcej sa monarchie, ktorej kapituláciu tiež podpísal.
Poľovníctvo a zvernice boli neodmysliteľnou súčasťou života Andrášiovcov. Zemplínska župa bola jednou z najlepšie zazverených v Uhorsku a Andrašiovci chovu zveri venovali značnú pozornosť. Vo zverniciach v Trebišove a Veľatoch chovali danieliu zver, v Parchovanoch chovali jeleniu, danieliu a mufloniu zver.
U Andrašiovcov, ktorí sídlili na panstvách v Trebišove (Gyula st., neskôr synovia Tivadar a Gyula ml.), v Parchovanoch (Manó a jeho syn Géza) a vo Veľatoch (Aladár a jeho syn Sándor) začínali každoročne 3. novembra (na sv. Huberta) veľkolepé poľovačky na líšky, kde sa schádzala popredná uhorská šľachta. K poľovačke neodmysliteľne patril aj chov čistokrvných poľovných psov. Géza Andrássy vlastnil a choval v Parchovanoch slávnu svorku foxhoundov, ktorá bola najväčšou na území horného Uhorska a existovala až do roku 1914.
Prezentácia expozície
