Naša misia - poslanie svetobežníkov
Našim cieľom je zachovanie a propagácia poľovníckej kultúry, ako nehmotného kultúrneho dedičstva. V záujme zachovania pestrosti druhov (biodiverzity) je možné loviť len tie druhy zveri, ktoré sú odborne a vedecky zdôvodnené.
Niektorí ľudia môžu spochybňovať vhodnosť lovu, ale nikto nemôže vyvrátiť obrovské odhodlanie a úspechy lovcov, pokiaľ ide o skutočnú ochranu voľne žijúcich živočíchov na celom svete. Nemožno totiž poprieť, že lovci ulovia zviera, ale aj to je pravda, že ochrana nie je záchranou jedinca, ale záchranou druhu. V niekoľkých kľúčových ohľadoch, lov je lepším riešením pre zachovanie druhov, než ktorýkoľvek iný systém pomoci. Tí, ktorí o love nemajú dostatok vedomostí, sú poháňaní kritikou o love a mylne sa domnievajú, že ochrana je o snahe zachrániť jednotlivé zviera. Sú tak zahľadení na jediné zviera, no popritom im uchádza zachovanie celého druhu.
Poplatkovým lovom poľovníci svetobežníci tvoria prvú líniu ľudí, ktorí vynakladajú nemalé prostriedky na lov a týmto významne finančne prispievajú na záchranu vzácnych a ohrozených druhov živočíchov. Lov divokej zveri dáva hodnotu ľuďom, ktorí skutočne žijú stáročia bok po boku s prírodou. V Afrike slona, ktorý poškodzuje poľnohospodárske plodiny, ktoré dedinčania pestujú, aby uživili svoje rodiny, alebo lev, ktorý im zabije kravu, nie sú tieto zvieratá uctievané rovnakým spôsobom ako sú v mnohých iných častiach sveta. Tieto zvieratá predstavujú nebezpečenstvo pre rodiny, pre ich prežitie a tak sa často domorodci domnievajú, že tieto zvieratá sa musia vyhubiť. Avšak keď lovci svetobežníci sú ochotní zaplatiť za lov takého slona alebo leva a to prináša prácu pre miestnych obyvateľov, mäso pre rodiny s deťmi a budovanie studní pre komunity, až vtedy sa v očiach domorodcov menia tieto zvieratá (nielen slon a lev) na menej problémové a viac sú vnímané ako zdroj príjmov pre komunitu. Potom budú chápať ochranu ako takú a kontrolovaný lov ako správnu alternatívu.
V dôsledku vyššie spomenutých faktov je lov predpokladom skutočnej ochrany prírody a cestou k udržateľnosti. V geografickom ponímaní sú lovci zodpovední za oveľa viac zvierat, ktorých druh dokázal prežiť, než koľko ulovili. Samozrejme, pod pojmom lovci sa chápu zodpovední ľudia, ktorí chápu význam a silu prírody a nie pytliaci, ktorí plienia naše prírodné bohatstvo. Preto je potrebné potierať také aktivity, ktoré vedú k devastácii prírodných spoločenstiev. Výchovou a osvetou chceme prispieť k zachovaniu poľovníckej etiky, tradícií, zvykov a obyčajou. Prioritou každého svetobežníka by malo byť ulovenie zveri na kulminácii veku. V prípade ulovenia zveri na konci, resp. kulminácii jej veku, sa zbaví utrpenia a z prostriedkov získaných z lovu sa efektívne dokáže financovať ochrana a zachovanie druhu. Na prahu života takáto zver prirodzene uhynie. Jedincov je možné loviť, ale druh sa musí chrániť. Pri správnom uplatňovaní poľovníckeho práva v záujme udržateľnosti prírodného bohatstva, tvorí samotný lov a ulovenie zveri iba zlomok poľovníckej praxe. Správny poľovník v prvom rade chráni zver a stará sa o ňu počas celého roka, od zimného prikrmovania počnúc po zabezpečenie krmiva na prikrmovanie v dobe núdze, dostatku soli a vody v horúcich mesiacoch, až po budovanie poľovníckych zariadení. Dlhodobo sme svedkami vo svete aj u nás, že územia, na ktorých bol lov zakázaný, vykazujú stagnujúcu tendenciu a byrokratické obmedzenia sú často kontraproduktívne. Naopak, na miestach kde sa riadne uplatňuje lov, sa nielenže z roka na rok zveri darí, ale aj samotný región pociťuje pozitívny ekonomický vývoj.
Selektívna funkcia lovu spočíva v zabezpečení zdravého genofondu zveri pre budúce generácie. V prvom rade sa lovia choré a slabé jedince zveri, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť ďalší rozvoj druhu a zachovanie zdravého genofondu.
Zachovanie voľne žijúcich živočíchov, boj proti pytliactvu a ochrana prírodného prostredia predstavuje obrovské úsilie všetkých zainteresovaných ľudí. Poľovníci svetobežníci podporujú takéto programy, ktoré prinášajú skutočné výsledky v oblasti ochrany prírody a zachovania pestrosti druhov. Uvítame partnerstvá, ktoré majú zmysel pre pomoc a zachovanie divej prírody. Je potrebné začať rozlišovať medzi lovcom a pytliakom a nerobiť zo skutočných lovcov darebákov. Dôležité je sa spoločne zamerať na dlhodobo udržateľné stratégie, ktoré prinášajú progres pre rozvoj vidieka a zachovanie nehmotného kultúrneho dedičstva.
